Whistleblowing je proces, pri ktorom zamestnanec alebo iná osoba vo vnútri organizácie upozorňuje na neetické, nezákonné alebo nebezpečné praktiky či konania, ktoré môžu mať negatívny vplyv na verejnosť, zamestnancov alebo iné osoby. Tento proces je dôležitý pre zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti v organizáciách, čím prispieva k ochrane verejného záujmu.
Kedy vznikol zákon o whistleblowingu?
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tzv. whistleblowing) č. 54/2019 Z.z. vstúpil do platnosti 26. februára 2019. Tento zákon je výsledkom transpozície európskej smernice o whistleblowingu (Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937), ktorá stanovuje minimálne štandardy ochrany oznamovateľov.
Požiadavky zákona
Podľa slovenského zákona musia organizácie zaviesť:
- Vnútorné oznamovacie kanály: Mechanizmy, ktoré umožňujú zamestnancom bezpečne a dôverne nahlásiť protispoločenskú činnosť.
- Ochranu oznamovateľov: Právne a inštitucionálne opatrenia na ochranu oznamovateľov pred odvetnými akciami, diskrimináciou a inými negatívnymi dôsledkami.
Príslušná osoba pri whistleblowingu
Príslušná osoba je jednotlivec alebo oddelenie v organizácii, poverené prijímaním a vybavovaním oznámení od oznamovateľov. Táto osoba alebo tím má na starosti:
- Zabezpečenie dôvernosti oznamovateľov
- Nezávislé vyšetrovanie oznámení
Ochrana oznamovateľov
Ochrana oznamovateľov zahŕňa opatrenia na ochranu pred odvetnými akciami, ktoré môžu zahŕňať:
- Právnu ochranu
- Inštitucionálnu podporu
- Prevenciu diskriminácie
Úloha HR oddelenia
HR oddelenie zohráva kľúčovú úlohu v oblasti whistleblowingu, pretože je v kontakte so všetkými zamestnancami a môže podporovať kultúru transparentnosti a zodpovednosti. HR môže pomôcť implementovať interné oznamovacie kanály a zaistiť, že zamestnanci sú informovaní o svojich právach a ochrane, ktorú im zákon poskytuje.
