Prihlásiť sa

Platené voľno 2021

V živote zamestnanca nastávajú situácie, pre ktoré nemôže vykonávať pre zamestnávateľa prácu, hoci by pracovať mal. Mnohé z nich sú dopredu plánované, avšak nájdu sa aj také, ktoré sa jednoducho vyskytnú, tak povediac „zo dňa na deň“.

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Keď sa povie prekážka v práci, každému zrejme najskôr napadne, že ide o návštevu u lekára alebo o sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Ide však o oveľa rozsiahlejšiu problematiku, ktorá je upravená v § 136§ 144 Zákonníka práce.

Platené voľno vs neplatené voľno

Z hľadiska subjektu zákon definuje prekážky v práci ako prekážky:

  • na strane zamestnanca,
  • na strane zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, vzhľadom na skutočnosť, že táto nastáva vtedy, ak zamestnávateľ nemôže plniť svoju základnú povinnosť – prideľovať zamestnancovi prácu podľa platnej pracovnej zmluvy a následne zamestnanec z tohto dôvodu nemôže vykonávať prácu, ide vždy o platené voľno.

Naopak, ak o pracovné voľno požiada zamestnanec, vo vzťahu k zabezpečeniu zamestnanca počas prekážky v práci je potrebné rozlíšiť o aký typ prekážky ide. Aby však zamestnanec získal platené pracovné voľno, každú prekážku musí zamestnávateľovi náležite preukázať potrebnými dokladmi. V opačnom prípade mu zamestnávateľ nemusí neprítomnosť v práci ospravedlniť, či zaplatiť. Pre zamestnanca by takáto prekážka predstavovala neplatené voľno, v prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, tzv. absenciu.

Preukazovanie prekážky v práci zamestnávateľovi

Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnanec povinný prekážku v práci a jej trvanie preukázať.

V praxi to znamená, že zamestnanec prinesie zamestnávateľovi napr. potvrdenú priepustku od lekára, potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o materské, žiadosť o ošetrovné, prípadne iné doklady preukazujúce vyššie uvedené skutočnosti.

Poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach v práci na strane zamestnanca a zabezpečenie zamestnanca počas voľna

Prekážky v práci na strane zamestnanca sa v zmysle zákonníka práce delia na tieto základné skupiny:

  1. Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu (§ 136 až § 138 Zákonníka práce)
  2. Zvyšovanie kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce)
  3. Dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce)

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

Ide o prekážky z dôvodu:

  • výkonu verejnej funkcie,
  • výkonu občianskych povinností,
  • výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

V zmysle § 136 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovné voľno v prípade prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy, čiže ako neplatené voľno a len v určitých prípadoch bude zamestnancovi patriť platené voľno.

Ide o nasledujúce prípady:

Podľa § 138 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi platené voľno v sume jeho priemerného zárobku na účasť:

  • na rekondičných pobytoch,
  • na povinných lekárskych prehliadkach,
  • zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
  • na darovaní krvi,
  • na aferéze,
  • na darovaní ďalších biologických materiálov.

Poznámka:

Darovanie krvi – nárok na platené voľno

V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca a to v § 138 ods. 2, podľa ktorého platí nasledovné: „Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.

Zvyšovanie kvalifikácie

V zmysle § 140 Zákonníka práce je za prekážku v práci na strane zamestnanca považovaná aj účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve.

Za tento typ prekážky zamestnávateľ poskytne zamestnancovi platené pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to najmenej:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
  • 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
  • desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce,
  • päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie – týka sa zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu

Poznámka:

V prípade vykonania opravnej skúšky môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť ďalšie pracovné voľno, avšak už len ako neplatené voľno!

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto kategórie prekážok spadajú spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a v živote každého pracujúceho sa vyskytujú azda najčastejšie.

A práve v takýchto situáciách mnohí častokrát riešia otázku, či si na ich vybavenie zobrať dovolenku alebo im prislúcha zákonný nárok na pracovné voľno bez finančnej ujmy.

Zákonník práce upravuje dve skupiny osobných prekážok a to:

§ 141 ods. 1 – do tejto prvej skupiny patria:

  • dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz,
  • materská a rodičovská dovolenka,
  • karanténa,
  • ošetrovanie chorého člena rodiny,
  • starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela, alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Tieto je zamestnávateľ povinný ospravedlniť v takej dĺžke, ako trvajú a poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Za tieto prekážky nepatrí náhrada mzdy, ale zamestnancovi sa vypláca dávka z nemocenského poistenia, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa príslušného zákona, prípadne iné plnenie podľa osobitného predpisu.

§ 141 ods. 2 – do tejto druhej skupiny patria:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, (pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na 7 dní v kalendárnom roku),
  • narodenie dieťaťa zamestnancovi, (pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť),
  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie/ošetrenie a zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, (pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na 7 dní v kalendárnom roku; najviac na 10 dní v kalendárnom roku pokiaľ ide o sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa),
  • úmrtie rodinného príslušníka, (pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 až 3 dni – záleží od príbuzenského vzťahu zosnulého k zamestnancovi a tiež skutočnosť, či zamestnanec pohreb aj vybavoval),
  • svadba, (pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň a to v deň svadby, ak tento pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca),
  • znemožnenie cesty do zamestnania zamestnancovi so zdravotným postihnutím, (pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na 1 deň),
  • nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy, (pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas),
  • presťahovanie zamestnanca, (pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na 1 deň pri sťahovaní v tej istej obci, najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce; pracovné voľno s náhradou mzdy, ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa),
  • vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru, (pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na ½ deň v týždni počas výpovednej doby; pracovné voľno s náhradou mzdy v rovnakom rozsahu, ak pracovný pomer končí dohodou alebo výpoveďou z dôvodov organizačných zmien alebo zo zdravotných dôvodov).

Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť aj ďalšie platené alebo neplatené voľno z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci nad rámec Zákonníka práce za podmienky, že:

  • to má upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa,
  • o to požiada zamestnanec na základe žiadosti.

Žiadosť o neplatené voľno a odvody

Za dni, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno alebo neposkytne pracovné voľno (udelí mu absenciu) sa za zamestnanca ani za zamestnávateľa neplatia odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne.

Avšak, na rozdiel od sociálnej poisťovne, zamestnanec si musí za obdobie neplateného voľna/absencie doplatiť odvody do zdravotnej poisťovne sám a to v plnej výške, t.j. 14 % z vymeriavacieho základu určeného zdravotnou poisťovňou (za zamestnanca 4 % , za zamestnávateľa 10 %). 

Nepremeškajte príležitosť
dozvedieť sa, čo sa u nás deje.

Copyright 2021 Solitea, a.s.