MENU Zavrieť

Odstupné a výpovedná doba podľa Zákonníka práce

  • 22.11.2023
Pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe. Aká je dĺžka výpovednej doby a kedy zamestnancovi vzniká nárok na odstupné?

Čo je výpovedná doba a odkedy plynie?

Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Napr. podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z tzv. nadbytočnosti. 

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Uvedené výpovedné lehoty vychádzajú zo Zákonníka práce, avšak zamestnávateľ Vám môže poskytnúť dlhšiu výpovednú lehotu. 

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nárok na odstupné

Ak je pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa, vtedy má zamestnanec nárok na odstupné. Jeho výška však závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. ustanovuje kedy a v akej výške vzniká zamestnancovi nárok na odstupné. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru nasledujúce odstupné.

trvanie pracovného pomeru výška odstupného
2–5 rokov priemerný mesačný zárobok
5–10 rokov 2-násobok priemerného mesačného zárobku
10–20 rokov 3-násobok priemerného mesačného zárobku
viac ako 20 rokov 4-násobok priemerného mesačného zárobku


Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné v nasledujúcej sume.

trvanie pracovného pomeru výška odstupného
menej ako 2 roky priemerný mesačný zárobok
2–5 rokov 2-násobok priemerného mesačného zárobku
5–10 rokov 3-násobok priemerného mesačného zárobku
10–20 rokov 4-násobok priemerného mesačného zárobku
viac ako 20 rokov 5-násobok priemerného mesačného zárobku


Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ Vám môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Zamestnávateľ musí vyplatiť odstupné v najbližšom výplatnom termíne od skončenia pracovného pomeru.


Autorka: Michaela Kaleta

Ing. Michaela Kaleta je absolventkou PEF Mendelovej univerzity v Brne, konkrétne študijného odboru Účtovníctvo a dane. Pôsobí ako projektová účtovníčka v medzinárodnej spoločnosti, ktorá poskytuje komplexné služby pre rafinérie. Vo voľnom čase sa špecializuje na publikáciu odborných článkov z oblasti účtovníctva a daní.

Prihláste sa k odberu newslettera a získavajte informácie o HR novinkách včas.

Podobné
články