Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov, viete však aké podmienky pri tom musí splniť? Čo sa stane, ak bude zamestnanec popri pracovnom pomere zároveň podnikať? Dôležité informácie, čo to pre vaše personálne oddelenie znamená, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Súbeh dvoch zamestnaní
V súbežnom pracovnom pomere môže zamestnávateľ zamestnať zamestnanca na plný aj skrátený pracovný úväzok. Jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čiže je legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov. Zákonník práce však viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh práce – pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 Zákonníka práce). Podľa § 41 ods. 5 Zákonníka práce môže zamestnávateľ od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
Zároveň každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu musíte každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne a bude z jeho mzdy odvádzať poistné na sociálne aj zdravotné poistenie za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ sa posudzuje za každý pracovný pomer samostatne, t.j. u zamestnávateľa sa vymeriavací základ ohraničuje na maximálnu sumu z každého pracovného pomeru samostatne.
Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní. Nezdaniteľnú časť základu dane si však môže pracovník uplatniť iba u jedného zamestnávateľa.
Súbeh zamestnania a živnosti
Častým prípadom je, že zamestnanec sa rozhodne popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa (§ 83, ods. 1 Zákonníka práce). Ak zamestnanec chce podnikať a vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť, podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce na túto činnosť nepotrebuje súhlas zamestnávateľa.
Odvody pri súbežnom zamestnaní a živnosti
Zamestnancovi, ktorý popri zamestnaní vykonáva zárobkovú činnosť nevzniká hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti a to k 1.7. (resp. k 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predošlý rok. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnaný je zdravotne poistený u zamestnávateľa. Takýto živnostník nemá povinnosť platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie zo živnosti, rozdiel na zdravotnom poistení doplatí na základe ročného zúčtovania poistného.
V prípade súbehu živnosti a pracovného pomeru nemôže daňovník požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa a má povinnosť podať vlastné daňové priznanie (typu B). V daňovom priznaní uvedie sumy zo závislej činnosti (§ 5 Zákona o dani z príjmov) a aj príjmy a výdavky zo živnosti (§ 6 Zákona o dani z príjmov).
Súbeh dôchodku a zamestnania
Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku). Takýto zamestnanec nemá ani žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca starobný dôchodok.
Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je ale špecifická tým, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (čiže v deň, kedy sa zamestnanec rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu). Avšak po priznaní penzie sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024). Ak však ročný príjem presiahne sumu 2 400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví vyplácanie predčasného starobného dôchodku od najbližšieho výplatného termínu.
Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebudete platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu. Dôchodca pracujúci popri dôchodku, ktorý platí aj dôchodkové poistenie, má nárok na automatické zvýšenie dôchodku, a to vždy od januára nasledujúceho roku.
S evidenciou súbežných pracovných pomerov vám dokáže pomôcť personálny systém Vema. S Vemou vám neunikne žiadna legislatívne povinnosť a nemusíte sa obávať chybne vypočítanej mzdy či odvodov. Ozvite sa nám a nám a počas nezáväznej prezentácie vám ukážeme, ako sa s naším personálnym systémom pracuje.
